Audiočlánky Pravda

Ako by mohol vyzerať odvetný útok Izraela na Irán?

Irán bol cez víkend na Izrael schopný vypáliť okolo 350 dronov a balistických a riadených striel. Aká by mohla byť odveta židovského štátu?

Vláda chystá nové výdavkové limity. Bude musieť ozdravovať skutočne rázne, ak chce problémy naozaj riešiť

Vláda ukázala nástrel novej podoby výdavkových limitov. K plneniu výdavkových limitov sa Slovensko zaviazalo v pláne obnovy, tieto výdavkové limity vypočítala a zverejnila Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) už pre rok 2023, no vláda Roberta Fica (Smer) už schválené výdavkové limity nerešpektuje. Ministerstvo financií je totiž presvedčené, že po výmene vlády nie sú pre nový kabinet existujúce obmedzenia záväzné. Slovensko však výdavkové limity dodržiavať musí. Inak hrozí, že by sme mohli prísť o peniaze z EÚ. Vláda dlhodobo hovorí o tom, že čaká na nové pravidlá, ktoré prichádzajú z EÚ. Pripravuje tak novú podobu výdavkových limitov. Tá je aktuálne v medzirezortnom pripomienkovom konaní. 

Veľká vojna na Blízkom východe? USA možno budú musieť viac krotiť Izrael ako Irán, myslí si expert

Irán zasiahol Izrael až 350 dronmi a balistickými a riadenými strelami. Aj za pomoci USA väčšinu z nich zničila protivzdušná obrana židovského štátu. Čo bude nasledovať po tomto bezprecedentnom útoku? Pre Pravdu to vysvetlil James Dorsey, odborník na Blízky východ z Nanyanskej technologickej univerzity v Singapure.

Amerika chce Ukrajine pomôcť ruskými miliardami z 'budúcnosti'

USA navrhli možnosť financovania Ukrajiny prostredníctvom požičaných peňazí v objeme až niekoľko desiatok miliárd eur. Zárukou na tento dlh by bol budúci zisk vytvorený ruskými štátnymi aktívami, ktoré západné krajiny zmrazili. O tejto americkej iniciatíve informoval denník Financial Times.

Slovenská vláda migračný pakt kritizuje. Kto ho nedodrží, môže čeliť pokutám

Vlády na Slovensku, v Maďarsku a Poľsku sú proti, no Európsky parlament v stredu schválil nový pakt EÚ o migrácii a azyle. Bolo to však tesné. Politicky asi najhorúcejšia časť legislatívy, ktorá rieši solidaritu a zodpovednosť členských krajín únie za žiadateľov o azyl, prešla s podporou 322 hlasov. Proti bolo 266 europoslancov a zdržalo sa 31. Ako pripomenul portál Euractiv, na konci úspešného hlasovania sa v europarlamente ani netlieskalo, ako býva zvykom pri podobných príležitostiach.

VIDEO: Prezidentka Čaputová prezradila, či má ešte politické ambície

Prezidentke Zuzane Čaputovej sa mandát skončí 15. júna, čo je sobota. Čo bude robiť v nedeľu 16. júna?

Ukrajinka z Charkova: Na bojisku to nie je pat, Rusko neustále útočí

„Rusi budú Charkov terorizovať, aby vytvorili humanitárnu krízu, ktorá bude Ukrajincov vyčerpávať. No na pozemnú ofenzívu nemá Moskva zdroje. Charkov je druhé najväčšie ukrajinské mesto a okrem toho Putin a Rusi vždy tvrdili, že je to rusky hovoriace mesto, ktoré chcú oslobodiť od nacistickej vlády v Kyjeve. Samozrejme, že je to lož. Ale čo by mohli spraviť? Začali by zabíjať civilistov v meste, ktoré chcú oslobodiť?,“ hovorí pre Pravdu ukrajinská bezpečnostná expertka Maria Avdejevová, ktorá pochádza z Charkova. Práve toto mesto čelí intenzívnym ruským útokom.

Dá NATO Ukrajine 100 miliárd eur? Plán je nejasný, ale Slovensko zatiaľ nie je proti

Severoatlantická aliancia 4. apríla oslávila 75. narodeniny, ale diskutovala o dare pre Kyjev. Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg podporil myšlienku, že organizácia by mala v nasledujúcich piatich rokoch sľúbiť Ukrajine podporu vo výške 100 miliárd eur.

Kŕmili Gazu, Izrael ich zabil. Vyšetria ich smrť?

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu tvrdí, že také tragické veci sa vo vojne stávajú. Zároveň ozbrojené sily židovského štátu sľúbili, že všetko poriadne vyšetria, ale expert o tom pochybuje. Hovoria o siedmich humanitárnych pracovníkoch organizácie World Central Kitchen, ktorých v Pásme Gazy 1. apríla zabili izraelskí vojaci. Medzi obeťami sú traja Briti, Poliak, Austrálčanka, kanadsko-americký občan a Palestínčan.

Môže sa stať, že NATO po 75 rokoch aj zanikne, varuje expert

,,Ak sa Rusi cítia ohrození, mali by si položiť otázku, prečo sa ich susedia tak veľmi usilujú pripojiť sa k západným inštitúciám, k NATO a Európskej únii. Keď sa lepšie pozrú do zrkadla, uvidia, že problém sú v skutočnosti oni sami, a ich opakovaná snaha zničiť suverenitu menších štátov a ľudí, ktorí v nich žijú,“ povedal pre Pravdu John Deni z Inštitútu strategických štúdií na US Army War College. Dnes oslavuje Severoatlantická aliancia 75. výročie svojho vzniku. Založili ju 4. apríla 1949, Slovensko je jej členom od 29. marca 2004. ,,NATO ako efektívnu organizáciu vnímali krajiny, ktoré doň počas studenej vojny nepatrili. Oceňovali bezpečnosť, stabilitu a vojenské odstrašenie, ktoré aliancia ponúka. Preto sa ponáhľali do NATO a dôrazne žiadali, aby mohli byť jeho súčasťou,“ pripomenul Deni.